Canonical tagy: kedy web naozaj rieši duplicitný obsah a kedy nie

Duplicitný obsah nie je pokuta. Google za dve rovnaké stránky nikoho netrestá — len si z nich vyberie jednu, ktorú bude zobrazovať, a tú druhú odloží. Problém je v tom, že si nemusí vybrať tú, ktorú by ste chceli vy. A odkazy, kliky aj relevancia sa medzitým rozdelia medzi tri až štyri adresy s tým istým textom.

Práve na toto slúži canonical tag. Nie na to, aby ste ho mali všade, ale na to, aby ste Googlu povedali, ktorá URL je tá hlavná.

Čo canonical tag naozaj robí

V hlavičke stránky vyzerá takto:

``html <link rel="canonical" href="https://example.sk/kategoria/tricka" /> ``

Znamená to: „Túto stránku poznám, ale kanonická verzia je tá na uvedenej adrese.“ Google to berie ako silný signál, nie ako príkaz. Ak sa canonical odkaz bije s ostatnými signálmi — inou stránkou v sitemape, interným prelinkovaním, presmerovaním — Google si môže zvoliť inú kanonickú URL. V Search Console to potom uvidíte pod stavom „Duplicita, Google vybral inú kanonickú stránku ako používateľ“.

To je celý rozdiel medzi canonical a presmerovaním. Presmerovanie 301 je príkaz: táto adresa už neexistuje, choď inde. Canonical je odporúčanie: obe adresy fungujú, indexuj tú jednu.

Kedy canonical tag duplicitný obsah naozaj vyrieši

Canonical je správna odpoveď vtedy, keď je obsah naozaj ten istý alebo takmer ten istý a obe URL musia zostať dostupné.

• Parametre v URL. ?utm_source=newsletter, ?ref=heureka, ?sort=cena-asc — všetko sú z pohľadu indexu duplikáty. Self-referencing canonical na čistú adresu ich zlúči.
• Varianty toho istého produktu. Ak máte tričko v piatich veľkostiach na piatich URL s identickým popisom, kanonická je jedna produktová stránka.
• Verzie s a bez lomky na konci, HTTP a HTTPS, www a bez www. Ideálne je to riešiť presmerovaním, ale canonical drží index v poriadku, kým presmerovanie nenasadíte.
• Domovská stránka na dvoch adresách — / a /index.php alebo /home.
• Preberaný obsah. Ak váš článok prevzal partnerský web, canonical na vaše URL na jeho stránke hovorí, kto je zdroj. Cross-domain canonical funguje, ale závisí od ochoty druhej strany.
• Tlačové a AMP verzie stránok.

A jedna vec, ktorá sa prehliada: self-referencing canonical, teda odkaz stránky na seba samú. Nie je povinný, ale je najjednoduchšia ochrana proti tomu, aby vám ktokoľvek indexoval vaše stránky s pripojenými parametrami.

Kedy canonical nepomôže

Tu sa robí najviac škody, pretože canonical sa používa ako univerzálna náplasť.

Obsah je v skutočnosti rozdielny. Ak dvom kategóriám dáte spoločný canonical len preto, že majú podobné titulky, jedna z nich vypadne z indexu. A s ňou aj slová, na ktoré sa zobrazovala. Podobné titulky sa neriešia kanonizáciou, ale prepísaním titulkov — o tom je samostatná téma.

Nekonečné filtre a faceted navigation. Keď kombinácie filtrov generujú desiatky tisíc URL, canonical ich síce zlúči v indexe, ale crawler ich aj tak musí prejsť. Rozpočet na prehľadávanie sa spotrebuje na kombinácie farieb. Tam patrí noindex, blokovanie v robots.txt alebo filtre riešené bez zmeny URL.

Stránkovanie. Canonical z ?page=3 na prvú stránku kategórie je stará chyba. Produkty z tretej strany potom Google nevidí ako súčasť indexovateľnej štruktúry. Každá stránka stránkovania má mať canonical na seba a jasné prelinkovanie.

Canonical + noindex na tej istej stránke. Protirečivé pokyny: raz „indexuj inú“, raz „neindexuj vôbec“. Google si vyberie a väčšinou to nebude to, čo ste chceli.

Canonical smerujúci na stránku, ktorá nie je indexovateľná — na 404, na presmerovanie, na stránku s noindex, alebo na URL blokovanú v robots.txt. Signál sa zahodí.

Kopírovaný obsah na cudzích doménach. Canonical na vašom webe nemá vplyv na to, čo robí niekto iný na svojom.

Chyby v kanonizácii, ktoré nájdem najčastejšie

| Chyba | Čo sa stane | |---|---| | Dva canonical tagy na jednej stránke | Google ignoruje oba | | Canonical v <body> namiesto <head> | Neplatí | | Relatívna URL (/tricka) namiesto absolútnej | Riskantné pri viacerých doménach a variantoch | | Canonical z každej podstránky na homepage | Z indexu vypadne celý web okrem titulnej stránky | | Canonical na HTTP verziu pri HTTPS webe | Rozdelené signály | | Canonical v sitemape ukazuje inú URL než v HTML | Protirečivé signály, Google rozhoduje sám | | Canonical dopisovaný JavaScriptom | Funguje nespoľahlivo, závisí od renderovania | | Preklady bez self-canonical pri hreflang | Jazykové verzie sa zlievajú |

Osobitná kategória je plugin nad pluginom. Na WordPresse dokáže canonical nastavovať SEO plugin, šablóna aj e-shopové rozšírenie súčasne. Výsledok je dvojitý tag alebo tag ukazujúci na starú štruktúru URL z čias pred redizajnom.

Ako zistíte, ako to máte vy

Tri kroky, ktoré zvládnete za pol hodiny:

1. Search Console → Indexovanie stránok. Pozrite si počty pri stavoch „Alternatívna stránka so správnou kanonickou značkou“ (to je v poriadku) a „Duplicita, Google vybral inú kanonickú stránku ako používateľ“ (to je problém). Pri druhom stave si vypíšte príklady URL.
2. Nástroj na kontrolu URL. Vloží sa konkrétna adresa a v časti o indexovaní uvidíte „kanonická URL od používateľa“ a „kanonická URL vybraná Googlom“. Keď sa nerovnajú, canonical prehráva s ostatnými signálmi.
3. Zdrojový kód. V zobrazenom zdroji stránky vyhľadajte rel="canonical". Ak sa nájde dvakrát alebo vôbec, máte odpoveď.

Keď sa Googlom zvolená kanonická URL líši od vašej, nepomôže silnejší canonical — pomôže zladiť zvyšok. Do sitemapy dajte len kanonické URL. Interné odkazy veďte na kanonickú verziu, nie na variant s parametrom. A skontrolujte, či kanonická stránka nie je náhodou tá slabšia z dvojice — Google často volí tú, na ktorú vedie viac interných odkazov.

Kanonizácia v e-shope: praktické rozhodnutia

Pri e-shopoch sa to zmestí do štyroch pravidiel:

• Radenie a zobrazenie (?sort=, ?view=) — canonical na čistú kategóriu.
• Filtre s dopytom, ktorý ľudia naozaj hľadajú (napríklad „pánske tričká biele“) — samostatná indexovateľná stránka s vlastným textom a vlastným canonicalom.
• Filtre bez dopytu a ich kombinácie — noindex, prípadne bez odkazov, ktoré crawler nasleduje.
• Stránkovanie — self-canonical na každej strane.

Rozdiel medzi druhým a tretím bodom sa nedá uhádnuť od stola. Vychádza z toho, čo ľudia zadávajú do vyhľadávania, a to viete zistiť z dát Search Console.

Ako s tým pomôžem

Pri prechode webu kontrolujem canonical na každej verejnej stránke: či existuje, či je v hlavičke, či je jeden, či je absolútny, či cieľová URL vracia kód 200 a či nie je v konflikte s noindex alebo sitemapou. Nálezy nedostanete ako radu „nastavte kanonické URL“ — dostanete konkrétny zoznam adries a hodnotu, ktorá tam má byť. Opravy sa nasadia cez WordPress plugin, API alebo exportom do CSV a vy ich len schválite.

Jedna vec je pri kanonizácii dôležitá: dopad sa neprejaví v priebehu dní. Google musí stránky znovu prejsť a prehodnotiť výber kanonickej verzie. U väčších webov sú to týždne. Preto meriam stav 28 dní pred nasadením a 28 dní po ňom — inak sa nedá odlíšiť skutočná zmena od sezónneho výkyvu.

Kontrolný zoznam

• Každá indexovateľná stránka má jeden canonical, v <head>, s absolútnou URL.
• Canonical smeruje na adresu, ktorá vracia 200 a nemá noindex.
• Sitemapa obsahuje výhradne kanonické URL.
• Stránkovanie má self-canonical, nie odkaz na prvú stranu.
• Kombinácie filtrov sa neindexujú namiesto toho, aby sa len kanonizovali.
• Interné odkazy vedú na kanonickú verziu adresy.
• V Search Console klesá počet URL v stave „Duplicita, Google vybral inú kanonickú stránku“.

Canonical tag je presný nástroj na jednu úlohu: zlúčiť signály z adries s rovnakým obsahom. Všade inde je to len spôsob, ako si nechať vypadnúť stránky z indexu.

#seoobsah